Sedem míľnikov.....
Pod sledujúcim okom jesene
Skrútené stromy sa rozširujú vpred
Posolstvo vetra
So zmrznutými rukami som sa preháňal s hviezdami
S hnevom fúkal vietor
Dávajúc kridla môjmu žrebcovi
Oblaky zhluknuté okolo mesiaca
Žiar, biele svetlo0
Prejdúc okolo jazera čo tak dobre poznám
Som blízko, predsa tak ďaleko
Príchod.....
Videl som jej tieň (stáť) v temnote
Očakávajúc ma ako noc očakáva deň
Stála potichu, usmievala sa nad mojou prítomnosťou
Jedna čierna sviečka udržiava svetlo
Temnota obklopuje všetko
A sviečka pomaly zhasína
V jej chladnej, chladnej ruke
A ako úbohá duša
Odkvitne
Dotýkajúc sa jej mäsa v tejto noci
Moja krv zmrzla navždy
Uviaznutá pred svitaním
Jeden bozk prináša úplné zatmenie
A ona prehovorila
Raz a navždy
Je mi zima
V hmle , kde vstával súmrak
ona stála....
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.