v opustenej záhrade za mestom stojí strom stačí preliezť rozpadnutý plot a si v raji pod múdrou korunou starca si sadáš a mlčíš nepočuť hluk áut a strach takmer živých ľudí pozývam iba teba na dnešnú návštevu edenu obleč si biele šaty a bosá kráčaj rannou tmou svetlá meškajúceho vlaku pretínajú šero pochýb hmla ustupuje do popraskaných ulíc tvojich pier už druhú noc ležím pod stromom a čakám cesta ku hviezdam je posiata tvojim menom máš oči ranného vánku a úsmev prvého slnka pršíš z oblakov a strácaš sa vo farbách dúhy na konci týždňa prišla do starého sadu biela mačka vyliezla na strom a nevedela z neho späť na zem keď si neprišla ani k večeru vyšplhal som sa za ňou v noci začal padať prvý sneh a zima prišla akosi skôr pozývam iba teba na dnešnú návštevu edenu obleč si biele šaty a bosá kráčaj rannou tmou svetlá meškajúceho vlaku pretínajú šero pochýb hmla ustupuje do popraskaných ulíc tvojich pier od cesty vedúcej z mesta sa brodí snehom postava biele šaty a bosé nohy prišli do záhrady už neskoro na strome je tisíc bielych mačiek a ticho si pradú dievča si sadá na chladnú zem a čaká kým príde jar čaká kým príde jar čaká kým príde jar jar čaká kým príde jar čaká kým príde mňau