Šetri malou sviecou, nechaj si pre mňa trochu svetla, ktoré sa zobrazuje hore pred nami, pohybujúc sa v stromoch ... Biela pokožka v bielizni, voňavka na mojom zápästí, a mesiac v splne, ktorý visí nad nami, tieto sny v hmle ... Tma na pokraji, tiene, kde stojím, hľadám čas, na hodinách bez ručičiek ... Chcem ťa vidieť jasnejšie, poď bližšie ako si, ale všetko čo si pamätám, sú sny v hmle ... Tieto sny prichádzajú vtedy, keď zavriem oči, každú sekundu v noci žijem iný život, tieto sny, ktoré spia, keď je vonku chladno, každý okamžik bdiem, tou druhou som vzdialená preč... Je to zahalený kríž? Mohla by to byť jar alebo jeseň? Prechádzam sa bez jedinej rany, cez farebnú sklenenú stenu ... Oslabenie v pohľade mojich očí, sviečka v mojom zovretí, a slová, ktoré nemajú žiadny tvar, padajú z mojich pier ... Niečo je tam vonku, čomu sa nemôžem ubrániť, potrebujem sa schovať, preč od bolesti, niečo je tam vonku, čomu sa nemôžem ubrániť... Najsladšia pieseň je ticho, ktorú som kedy počula, je to zábavné ako sa tvoje nohy, v snoch nikdy nedotýkajú zeme ... V lese plnom princov, sloboda je bozk, ale princ skrýva svoju tvár, zo snov v hmle ..