^CRád hľadím ^Emido ohňa, keď ^Fsúmrak na zem ^Gpadá ^Cplamene ^Emitancujú sťa ^Fdeva krásna, ^Gmladá, ^Emiuhlíky ^Amipraskajú v ^Frytme kasta^Gniet, ^Cpre dušu ^Emitúlavú ^Fkrajšieho zvuku ^Gniet. Pozerám do ohňa keď deň sa k noci plazí, v tom šere zabudnem na problém čo ma ťaží, spomeniem na blízkych, čo tu už nie sú s nami, ak slza vybehne, vinu zvalím na dym. Dívam sa do ohňa, keď noc je ešte mladá, v jeho žiare vybledne, každá veľká zvada, slniečkári z kaviarní i vyznávači kríža, v dnešnej dobe extrémizmu si tu neublížia. Hľadíme vedno do plameňov až kým noc sa mení v ráno, občas niekto zívne, premôže ho spánok, gitary už znejú v mol, jemnejšie a clivo, také rána prináša iba trampský život. Priložme všetci do pahreby svoje trápenia a zlosti, nech plameň s nocou nezhynie, prehreje nám kosti, kým uhlík aspoň trochu tlie, stále nádej dýcha, že tulák v svete nezablúdi, nezlomí ho pýcha.