AKO PRICHÁDZAJÚ BÁSNICI O ILÚZIE Od mala som veľmi túžil, po tom stať sa niekým. Ako som rástol kruh sa zúžil, a teraz si už neverím. Ako hlúpy domček z karát, zrútilo sa všetko čo som chcel, zrútilo sa všetko čo som mal rád, všetko to na čom som drel... REF: Obyčajná postava v obyčajnom dave, Človek ktorý umrie a nič sa nestane. Koľko vecí som si vždy tak prial, A moje sny teraz plynú nevedno kam. Malý chlapec v strede izby, akože hral som na gitare. A lá pózy KISS tvár som si hyzdil, vždy som túžil po poznaní a sláve. Hudba pre mňa bola boží dar, vždy som veľmi túžil hrať. A keď som si myslel že talent mám, po tom dni nato môžem *rať! REF: Po tej osudnej, hlúpej chvíli, do detstva som sa vrátil, všetko sme to riadne ***rvili, a ja som veľa rokov snívaním stratil. Pýtam sa čo som si namýšľal? Ako som si mohol veriť? Osud so mnou ináč zamýšľal, ostáva mi sa v kúte hanbiť. REF: Chcel som navždy výjsť z tej škatule, do ktorej som sa chtiac-nechtiac dostal, a očistiť si tvár od čiernej machule, no a ***va, zas som to po*ral!!! Horké slzy čo mi tiekli po tvári, boli prvé za dlhšiu dobu, ľadové ruky srdce mi zvierali, a ja som bol zo všetkého v šoku. Prežil som si toho dosť, teraz v bludnom kruhu chodím, vniká do mňa číra zlosť, asi si to v kôlni hodím. Takých ako som ja už bolo na svete. Môžete, a ja s vami, ďakovať bohu, prisahám, že už o mne počuť nebudete, na to už nemám žiadnu silu, tobôž nie odvahu.