Od detstva túžim byť rozprávkovým kráľom, snívam o ríši akej nikde niet, pretože princom byť, to je pre mňa málo, princ má len povinnosť, no kráľ má svoj svet. Kráľ môže celý deň hrať neveselú sedmu a či jesť zmrzlinu, keď na chlieb nemá chuť, miesto psa tigra mať, všetci pred ním blednú, učiť sa nemusí, ba ani len hnúť. Musí byť ohromné stať sa takým kráľom, nehľadieť na ľudí, nevidieť ich žiaľ, kráľom je najlepšie, lebo ich je málo, nuž za každú cenu nech je zo mňa kráľ, nech je zo mňa kráľ. Pre kráľa všetko je pekná, veľká hračka, pozná len z počutia biedu, hlad, či mráz, život je ihrisko, šťastie preliezačka, všetko má aké chce a na všetko má čas. Keď je kráľ čaptavý, má najkrajšie nohy, škuľavý nariadi, že on má orlí zrak, všetko, čo povie kráľ, opakujú mnohí, nech povie hocičo, tak vždy býva to tak. Musí byť ohromné stať sa takým kráľom, nehľadieť na ľudí, nevidieť ich žiaľ, kráľom je najlepšie, lebo ich je málo, nuž za každú cenu nech je zo mňa kráľ, nech je zo mňa kráľ.