Hĺbka tmavá nočných morí, na hĺbke tej jemná pena, na nebesiach hviezda horí, v srdci vatra zapálená. Nad zálivom ohne planú, čudná noc je, noc je krásna, cez tú krásu zadumanú láska naše člny vznáša. Jasná žiara padá na záliv a vlny, znejú staré piesne do skorého rána. Ožijú paláce a kým slávnosť šumí, hrdo v tanci krúžia praví Kotorania. Na svete sa všetko mení, prejdú i tie chvíle krásne, zhasne radosť v utrpení, za závojom hviezda zhasne. I keď mračno zastrie pláže, šedivý mrak nebezpečný, sen nám nikto nezakáže, v nás ten obraz bude večný. Jasná žiara padá na záliv a vlny, znejú staré piesne do skorého rána. Ožijú paláce a kým slávnosť šumí, hrdo v tanci krúžia praví Kotorania. Jasná žiara padá na záliv a vlny, znejú staré piesne do skorého rána. Ožijú paláce a kým slávnosť šumí, hrdo v tanci krúžia praví Kotorania.