Zdena: Je to len mámenie, nič záväzné, no vážne nie. Len vánok slov, pár pohľadov, nájsť cudziu dlaň dlaňou nesmelou, v tej piesni znie aj lúčenie. Tak, čo si počať s tou zvláštnou hrou, prchavou. Tak, čo s tým snom, čo slúži dvom, ten, kto má cit, už vytušil, už vie, v tej piesni znie kruté lúčenie. Spolu: V dlhých tmách až do svitania budú kriesiť v prázdnych dlaniach lásky tieň. Zdena: Ja, ale viem hviezdny prach už dávno zmizol v tmách. Už odchádza ten čas, ten vánok slov, pár pohľadov. Veď bol to len ich krásny sen, sen rúk, sen úst a zostáva len púšť, v tej piesni znie kruté lúčenie. Spolu: V dlhých tmách až do svitania budú kriesiť v prázdnych dlaniach lásky tieň. Zdena: Ja, ale viem, hviezdny prach už dávno zmizol v tmách.