Marcela: Obráťme list do nových brán, nechám ťa ísť, chcel si to sám. Spolu: Chýba nám prietrž slov, sme k sebe nároční, svet pre nás zdá sa byť zbytočný. Michal: Môžeš sa vrátiť, viem, že som blúdil, nestrácam nádej, čas za mňa súdil. Spolu: V objatí vráť mi deň, skús zabúdať, ver mi, že máš ma stále rád. My sme spálení viac ako púšť, nevieme v zabúdaní zhasnúť. Sme spálení, popol a prach, tajomstvo zlámaných duší spí v nás. Michal: Prichádza polnoc, s ňou tvoja vôňa. Marcela: Keď si tak blízko, som viac než doma. Spolu: V objatí skús sa smiať, skús zabúdať, už viem, že máš ma stále rád. Sme spálení viac ako púšť, nevieme v zabúdaní zhasnúť. Sme spálení, popol a prach, tajomstvo zlámaných duší spí v nás. Á, á, á, spí v nás.