Som, je moje pevné krédo, som, je vo mne vryté kriedou. Som, už inej šance nieto, veď láska spí. Som a kto chce, nech má súdi, som a vietor hvízda v prútí. Som, len moja duša blúdi, veď láska spí. Rána sú náhle prázdne, pod viečkom sa skrýva, čo bolo krásne, všetky chvíle, čo stali sa dnes, dotyk rúk, tvoj hlas a týždne uplynú, aj to sa stáva, zo spomienok dávnych nič nezostáva a tak žijem a tak dýcham a tak som. Som a tvrdošijne dýcham, som, daň pokorám i pýcham. Som a znie to ako zlý klam, veď láska spí. Som, to slovo v sebe stláčam, som, som tromf zbytočného hráča. Som, aj tak sa žitím kráča, veď láska spí. Som, to slovo v sebe stláčam, som tromf zbytočného hráča. Som, aj tak sa žitím kráča, veď láska spí.