Jozef: Princezná spozornela, oči jej zasvietili ako veľké hviezdy, ba hneď začala byť aj veselá. Šla si so spevákom zatancovať na parket, z neba svietil šľahačkový mesiac a treba priznať, že bola krásna. Škuľavé dvorné dámy si priložili ďalekohľady k nosu a začali škriekať: Aký je ten spevák otrhaný, aký je chudobný, veď nám zneuctí šľahačku, veď jej pošpiní šľahačkové šaty. Princeznej nebolo viac treba, bol to veľký útok na jej pýchu, namosúrila sa a odohnala speváka. Pytači, ktorí boli tiež urazení, si šli zasa do kúta zaspievať. Pavol: Nechceme princeznú zo šľahačky, nechceme princeznú z omáčky, s princeznami sú len otáľačky, vzdychajú jak modré obláčky. Nechceme princeznú zo šľahačky, nechceme princeznú z omáčky, s princeznami sú len otáľačky, vzdychajú jak modré obláčky. Nechceme princeznú zo šľahačky, nechceme princeznú z omáčky, s princeznami sú len otáľačky, vzdychajú jak modré obláčky.