Jak rieka divoká, jak vodopád, dívam sa na teba stoprvýkrát, priezračná, ničivá, utopím zas sny, v ktorých utekáš stoprvý raz. Jak oheň strávim ťa, vyčírim kov, vtedy ťa smäd po mne pošle domov, pramene premenia sny na popol, oľutuješ, že si bližšie nebol. Čakáš na príval, plamene nezhasnú, takú si si ma vysníval, divokú, neskrotnú. Čakáš na príval, plamene nezhasnú, takú si si ma vysníval, divokú, neskrotnú. Jak vietor ťa odfúknem, kam budem chcieť, z listov nám utkám hneď slnečnú sieť, k sebe ťa pripútam sťa korene zem, skloň hlavu pre bozk, nech ťa objímem. Čakáš na príval, plamene nezhasnú, takú si si ma vysníval, divokú, neskrotnú. Čakáš na príval, plamene nezhasnú, takú si si ma vysníval, divokú, neskrotnú. Čakáš na príval, plamene nezhasnú, takú si si ma vysníval, divokú, neskrotnú.