Na nový klavír stupnice učí sa niekto v dome hrať, na rohu novej ulice videl som chlapca s kvetom stáť. Iba mne každý nový deň prehĺbi starý trpký žiaľ, hoc nemám nové slová preň, rád by som ti list napísal. Čo nového ti povie list, iba to jedno tisíckrát, drahá, skúsme sa znovu zísť, veď ženy vedia odpúšťať. Na klavír niekto gé, há, cé, usiluje sa vyklopkať, dosť bolo krivolakých ciest, dnes viem, že mám len teba rád. Utíchli zrazu stupnice a náhle prestal niekto hrať, utíchli citov víchrice, nemusíš sa už zrady báť. Opadol ako povodeň ten príval čudný, ten ošiaľ, snáď aj nám svitne nový deň, list som ti práve napísal. Čo nového ti povie list, iba to jedno tisíckrát, drahá, skúsme sa znovu zísť, veď ženy vedia odpúšťať. Na klavír niekto gé, há, cé, usiluje sa vyklopkať, dosť bolo krivolakých ciest, dnes viem, že mám len teba rád. Čo nového ti povie list, iba to jedno tisíckrát, drahá, skúsme sa znovu zísť, veď ženy vedia odpúšťať. Na klavír niekto gé, há, cé, usiluje sa vyklopkať, dosť bolo krivolakých ciest, dnes viem, že mám len teba rád.