Dávno, dávno pred stáročím rástla ruža krásna, záhradníka vôňou vábila. Dneska smútok v očiach nosí, ruža hlávku skláňa, páža zvoní cing-cing, bude bál. Dvorana je plná hostí, ruža vôňou víta, trubadúri trúbia nočnou tmou. Vín a jedál do sýtosti, každý šťastím dýcha, páža zvoní cing-cing, začal bál. Na ten bál, veľký bál, vzácnych hostí kráľ si pozval sám, na ten bál, veľký bál, záhradník sa díval opodiaľ. Na na na na... Na ten bál, veľký bál, vzácnych hostí kráľ si pozval sám, na ten bál, veľký bál, záhradník sa díval opodiaľ. Najkrajšia zo všetkých ruží hlávku zdravú dvíha, záhradník ju v rukách objíma. Za lásku a nežné slová z ruže kvitne víla, páža zvoní cing-cing, končí bál. Na ten bál, veľký bál, vzácnych hostí kráľ si pozval sám, na ten bál spomínal záhradník, čo kvietok pestoval.