Koľko studní, koľko hviezd, koľko ľudských príbehov. Svet je čudný, plný ciest, každý blúdi za nehou. Ten, čo súdi, hľadá nás, utiera nám z očí žiaľ. Na nás ľudí volá z výšky katedrál. Veľa prosieb, zopár chvál býva v hĺbke katedrál, čakajú tu na chorál, čo znie z výšky katedrál. Možno si sa dávno bál prísnych tieňov katedrál, on sa nám však neskrýval ani do tmy katedrál. Každý nosí svoj kríž a ten nie je z papiera. Je však ktosi, kto aj za nás umiera. Žiaden vietor neodvial dávnu krásu katedrál, každý aspoň chvíľu stál v chladnom tieni katedrál. Sú tam rovní, žobrák, kráľ, v majestáte katedrál, on sa nám však neskrýval ani do tmy katedrál. Veľa prosieb, zopár chvál býva v hĺbke katedrál, čakajú tu na chorál, čo znie z výšky katedrál. Možno si sa dávno bál prísnych tieňov katedrál, on sa nám však neskrýval ani do tmy katedrál. Veľa prosieb, zopár chvál býva v hĺbke katedrál, čakajú tu na chorál, čo znie z výšky katedrál. Možno si sa dávno bál prísnych tieňov katedrál, on sa nám však neskrýval ani do tmy katedrál.