Slavik
Tichučko to ide všetko
na konečnú,
chceš to vrátiť naspäť,
nevieš, nemôžeš.
To bude smutných dvanásť,
veže bijú večnú,
ulice sú dlhé,
všetci idú preč.
Bol to mliečny príbeh,
taká krásna pena,
bublinka sa z neho
viacej nevráti.
Nechajme ho plynúť
kamsi do zelena,
cez jarné sny
a cez zimné kabáty.
Na pleci len tma,
tá chladná cudzia ruka
a noc ťažká,
ťažká ako cyklámen.
Tolerantnú báseň
do sviečok si dúcha
jeseň a ja pravdu
do nej prikladám.
🏆 Pozri si TOP 100 najhranejších piesní
→
💬 Komentáre
Pridať komentár
→
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵