Vnímam to slnko, ktoré na zem dopadá viem, my sme sa rokmi zmenili, no ono zapadá stále tak rovnako, ako vtedy dávno, keď naše malé nohy ešte nemali tak na ponáhlo a my sme sa učili, ako udržať sa nich ako zaviazať si šnúrky a na bicykli sa nezraniť ako mame nezmariť jej celodennú drinu keď priniesli sme s bratom domov na kopačkách špinu časy pominuli, no aj tak budem rád spomínať na ten život keď sa dalo všeličo povyčíňať sme žaby chceli zabíjať, na bajkoch sa naháňať na polia si nakradnúť, do pivnice zasadnúť skonštruovať veci, čo nás len tak napadnú radosť z toho mať a večer si zamávať že zajtra opäť spolu budeme, že sa znova stretneme a ďalší kopec blbostí na sídlisku vyvedieme ale ako sme už starší, každý deň je pre nás kratší už sa nikdy nevrátime do tých čias najkraších pre mňa isto najsladších a vážne najlepších tie časy si ja budem kámo na veky vekov ctiť A tak teraz keď vidím mladých ako je im krásne musím predsa len skladať tieto lyrické básne a povedať vám, aj mne bolo úžasne tak užite si všetci mladosť kým ešte mladí ste ja ďakujem ti moja mama, za všetko čo si mi dala že si naše fanty brala i keď sem-tam pokričala no určite si rada, že si práve také deti mala čo ťa podržali vždy keď si to ty potrebovala ja viem, že nie vždy si všetko chápať dokázala ako tieto rýmy pri ktorých sa hýbe moja hlava no som rád, že si mi tento vzácny život darovala a dobré veci do mňa od malička vštepovala tak sľubujem ti, že keď ja budem mať deti budem vedieť že ten čas a život veľmi rýchlo letí preto budem sa snažiť, dať im to čo ty mne aby mali krásne spomienky na detstvo ktoré pominie Tak ako na jar sa wšetok sneh roztopí už iba na duši ostanú jasné stopy ti A w hlawe tie spomienky na detské radowánky Keď wytiahol som sánky a netrápili ma známky moju izbu zdobili postawičky z rozpráwky Bolo wtedy fajn stále rád na tie časy spomínam Pri starých fotkách keď si ich prezerám Často sa wnáram hlbšie a hlbšie do swojej minulosti hej nawystrájali sme sa kwantum hlúpostí wedeli sme sa tešiť z úplných maličkostí ako kradli zo stromčeka sme sladkosti A tajne sledowali filmy pre dospelých boli wždy plní newyčerpatelnej energie Neskôr wšak člowek sám sebe pán zleniwie Už nemá w sebe taký náboj ako malé dieťa Ja ale nikdy nezabúdam na to ako sa w oblakoch lieta A preto si nawždy cením moje roky detstwa To že som wyrastal medzi šediwími blokmi Mi dalo niečo čo s prichádzajúcimi rokmi Uwedomujem si že teraz by som radšej mal O pár rokow menej a naplno si wychutnal Tie weci čo som ako malý až tak dobre newnímal stále swojim kamarátom o nich rozpráwal No boli aj chwíle ku ktorím sa rád newraciam Ale w tomto texte im miesto neprenechám A priestor dám oweľa krajším zážitkom Tým ktoré si každý jeden z nás cení A není mu ťažké sa o ne podeliľ s nimi So swojími blízkymi a zaspomínať si Na to ako túžili sme sa stať dospelými A teraz je to presne naopak a tak Sa chcem úprimne poďakowať mojim rodičom Za ich starostliwosť, že moj žiwot nebol o ničom Že aj keď malý nie som robia si starosti Po celé tie roky mojej mladosti že newychowali zo mňa len pouličnú špinu Mami, oci ďakujem wám za wašu drinu REF: Už dávno nie sme tí, malí zasranci lietajúci po sídlisku, malí ufňukanci sme chlapíci, ale stále si ceniaci roky detstva stráveného na Prešovskej ulici