je pár nocí, kedy nespím. trápim svoje sny. dávam nádej, šancu prosím...máš závoj, čo dnes zdá sa len nám. v očiach búrky. jas dávno je preč, vládne ti tieň, chladné múry, plač, padá náš hrad, topí sa svet a v slzách mláky. je zbytočné sa hnať. porozbíjaj sen aj nás. na čo sa hráme?! máš strach? čo keď sa vrátim do obyčajných dní? nikdy viac nechcem sa už báť. máš závoj čo dnes zdá sa len nám. v očiach búrky. dám všetko, čo chceš, pozberám hnev a všetky hádky. sprav len to čo vieš, ukradnem smiech, polepím stránky... nevadia mi tvoje viny, možno strácam pre ne dych. odpúšťaj, ja všetko vrátim... len prosím, nevädni... je zbytočné sa hnať. porozbíjaj sen aj nás. na čo sa hráme?! máš strach? čo keď sa vrátim do obyčajných dní? nikdy viac nechcem sa už báť