1. Tieto topánky som mal ešte keď som s tebou chodil a teraz som už tvoj služobník Boží. Pozri sa ako rastie vo mne Tvoj nepokoj. S otáznikmi v hlave hore dole chodím a neviem čo si počať, ja služobník Boží. Pozri sa ako rastie vo mne Tvoj nepokoj. R. A preto občas na vzdory zásadám sa aj s tebou Pane zo srdca pohádam. Vtedy keď svetlo odíde a vstúpi tma, strácam vieru, že Pán sa postará. 2. Keď dopustil si krízu a zrniečko už puká a zelený klíček zo zeme na svet kuká. Veľké veci robíš cez ten Tvoj nepokoj. Keď slza z oka steká a srdce ma bolí, vtedy Pán vo mne svojim prstom rany hojí Vloží do srdca na chvíľu Svoj nepokoj. R. A preto občas na vzdory zásadám sa aj s tebou Pane zo srdca pohádam. Vtedy keď svetlo odíde a vstúpi tma, strácam vieru, že Pán sa postará. 3. Vždy som si bol istý, že kráľovstvo som už našiel a predsa občas chýba mi to obyčajné šťastie. A kdesi vnútri vŕta Tvoj nepokoj. A keď všetko dobre až príliš dlho ide, neboj sa raz aj k tebe Pán príde. Vloží do srdca na chvíľu svoj nepokoj. R. A preto občas na vzdory zásadám sa aj s tebou Pane zo srdca pohádam. Vtedy keď svetlo odíde a vstúpi tma, strácam vieru, že Pán sa postará.