Ale my, históriu máme, máme Od histórii iných, ona iná je. Lebo iní nám ju písali, písali, písali Aj keď sme o to nikdy nestáli. My na nikoho a na nič sme nevplývali. Ale vplývali na nás iní, Nikto nestál pri nás, Vždy my sme stáli pri nich. Nikoho sme nedobíjali, Neprepadávali ani nevraždili. Boli sme dobíjaní, Prepadávaní a vraždení. Len sme stále plakali, A s hlavami na zemi potichu plakali. Slzy nám po lícach slovanských padali a stekali. Ako prúd, ako temný prúd, ako dlhý prúd. Tá slza nech erbom naším je, Nie Tatry, lež slza horúca. Neskončili sme v prepadlisku, Nehnijeme ani na smetisku. Nepohltila nás diera čierna, Stále sme platní na ihrisku, Nekonečných stáročí. Žijeme, áno ešte žijeme, A sme národ samostatný. A sme národ slovenský.