v útrobách zhasnutých lámp smutná duša bdie slané slzy máčajú tvár celú noc aj deň úder straty nezmyzol krutý svet sen premohol chorobou v duši nastal nemý hlad po túžbe byť opäť snáď len s tebou nevnímam čas do žíl prúdi mi mráz v očiach mám tvoju tvár je tak nevinná že život nie je fér tak to teraz už viem z fotky zostal len rám v kúte sám v kúte sám V útrobách tých štyroch stien krehké telo spí zranitelný úsmev dvoch líc už sa nevráti úder straty nezmyzol krutý svet sen premohol chorobou v duši nastal nemý hlad po túžbe byť opäť snáď len s tebou R: nevnímam čas do žíl prúdi mi mráz v očiach mam tvoju tvár je tak nevinná že život nie je fér tak to teraz uz viem z fotky zostal len rám v kúte sám v kúte sám nevnímam čas do žíl prúdi mi mráz v očiach mám tvoju tvár je tak nevinná že život nie je fér tak to teraz uz viem z fotky zostal len rám v kúte sám v kúte sám