1. Bolo to raz v júli, keď za svitu luny cestičkou som kráčal sám. Do hviezd som sa díval a sám seba pýtal, načo v srdci lásku mám. A tu mojej lásky dávny sen, pričarili mi rúčky. Škoda však, že ten deň bol iba krásny sen, bol to i deň rozlúčky. R: Na lúkách kvitli biele margaréty, keď som bozkával žhavé tvoje pery. Sotva odkvitli vyšiel nový mesiac, nestretol som sa s tebou už viac. A zase kvitnú biele margaréty, iný bozkáva zradné tvoje pery. Buď však vždy šťastná ja nikdy nebudem, miluj iného, ja tvoj budem.