Tr^C7ávim s tebou celý d^Geň, pr^C7ipadám si sťa tvoj t^Gieň, n^Edimiechápeš v^D#dimiedu celú, ž^Edimie chcem asp^Doň nede–u stráviť tak, ako ja chc^C7em, viac nepov^Giem, h^C7m, nepov^Giem. Tváriš sa ako mračný mrak, až ma z toho bolí zrak, zavediem ťa za dolinu, opečieme tam slaninu, kašlem na svoj čierny frak, p“jdem len tak, hm, len tak. ®: Z kr^Hmiásny^Emich pl^Hmiánov^{C, D#}uchytíme d^Geň, kd^Hmie ni^Emiet p^Hmiánov^C a m^D#ysliacich ž^Dien. Uvidíš, bude to príma kus, zaspievam ti svoje nové blues, a keď slnko zapadne a my budeme na dne, zamyslieť sa nad tým skús, aký mám vkus, hm, aký vkus, ach, t^C7o nešťastné bl^Gues^{C7, G}!