^CRozprával mi ^Fmaj7dedo s bradou, ^Cbude to už ^Fmaj7mnoho rokov, ^Cčo sme dali ^Fmaj7zbohom samo^Gtám, opustili malý domček, ^Cpotok, vôňu ^Fmaj7lúk, vtedy ^Cnebolo už ^Gani z rúk do ^Cúst. Všetci sa do mesta hnali a najhoršie práce brali, deň sa končil svitaním, na rebríku ľudských prianí prach zametali, v spomienkach sa domov často vracali. R. ^AmiKde sú tie ^Flúky, stráne, ^Gkde sú časy ^Ctie, ^Amidnes už o tom ^Gkaždý dobre ^Cvie, ^Amivymeníme ^Fmúry mesta ^Gza múr v papra^Cdí, ^Amiale ako, ^Gkto pora^Cdí? Prešli roky, vojny, kríza, už sa v meste lepšie dýcha, zmizol prach z ulíc, z podkrovia, ale život nie je ľahký, musíš stále drieť, aby tvoje deti vôbec mohli jest’. Vrátil som sa na to miesto, kde dedo prežil svoje detstvo, toľko krásy ospieval, očarený pri potoku s gitarou som stál, nevedel som, že dedovu pieseň hrám.