V prachu zapadnutý cit, beznádejou zmietaný, len ťažko dvíha sa no láska neráta koľkokrát si bol na dne ale koľkokrát si vstal. R:Tak sa neboj spýtať ako sa žiť má, každý má svoj príbeh no jedno zostáva, spraviť život krásnym obliecť si krídla, robiť veci v ktorých nenachádzaš význam. Čo robiť ako sa tváriť, akú pózu zahrať dnes, s pohľadom na seba upreným, zabúdam na svet. A zrkadlom čo kedysi oknom bolo, trocha striebra zmenilo ho na svätyňu veka. R:Tak sa neboj spýtať ako sa žiť má, každý má svoj príbeh no jedno zostáva, spraviť život krásnym obliecť si krídla, robiť veci v ktorých nenachádzaš význam.