Peter Bažík & Andrea Sulovská - Nebudem stáť (Peter Bažík / Peter Bažík) (A.S.) Je to ako prízrak čiernych dvier, niekde v sieni skiel. Poznáš to, keď chýba svetlu tieň a nebu modrý lem ? Stráca sa Tí význam slávnych viet, keď túžiš niečo chcieť, snáď vieš. Už nebudem stáť, práve v Tebe dýcham dážď, dosť bolo strát, tak roztopíš ma snáď. Sľubujem raj, ak pokoríš klam, že som iba púšť, čo zaniká, tak sľúb, že vrátiš riekam dážď. (P.B.) Poznáš ticho, hlúpo prázdnych rán, keď chceš niečo nájsť ? Skúšaš volať známym, že máš strach, že si len prázdny rám. Poznám to, keď chýba svetlu tieň, chcem len hľadať tam kde smiem. snáď to vieš. (spolu) Už nebudem stáť, práve v Tebe dýcham dážď, dosť bolo strát, tak roztopíš ma snáď. Sľubujem raj, ak pokoríš klam, že som iba púšť, čo zaniká. tak sľúb, že vrátiš riekam dážď. (A.S.) Naplň túžbu zaslzených pier. (P.B.) Neboj sa vstúpiť do mojich prázdnych dvier. (A.S.) Zastav čas, nech hviezdy žijú v nás. (P.B.) Ver, že ak si púšť, tak ja chcem byť Tvoj dážď. (A.S.) Sama sa Ti vzdám, aj keď riskujem ďaľší pád. (P.B.) Len prosím ver! Ty už nesmieš sa báť! (spolu) Už nebudem stáť, práve v Tebe dýcham dážď, dosť bolo strát, tak roztopíš ma snáď. Už nebudem stáť, už nebudem stáť, už nebudem stáť, dosť bolo strát, dosť bolo strát, práve v Tebe dýcham dážď.