Neverím na čistú hladinu, nepoznám jej meno, mám inú. Nestíham sa výťahom zviezť, po schodoch kráčam,tak nechaj ma tiecť. V oblakoch sa túla, zakliata, na prste má lienku pre brata. Malou ružou chcela vždy byť, opantať vôňou, v krvi sa skryť. Zaveje vetrík,rúca sa strom, obrúčky vzali dvom milencom. Na svete vládne smútok aj strach, podaj mi ruku, viac nechcem sa báť... A tak šli už dvaja-za cieľom, nie je to len správa pod hladinou, nebudú sa báť,že na krídlach môžu stratiť svoj sen... Braček dakujem :* ľúbim ťa