Už len siréna zostala z duše labutej, Zahynula jedného dňa ako Heraklovo slnko, Rozmýšľajúc o sláve v tvojom vysnívanom nebi, Počas jednej Júnovej noci v deväťdesiatom siedmom, Cítiac sa tak stiesnená vo svojej bezútešnej ulite, Dúfam, že to bol sneh, ktorý si cítila ako posledný... Posledná slza steká po tvojom horúcom líci, Utrpenie, spomienky a posledný impulz... Hnev! Aj napriek tomu, že všetko viem. Bez požehnania... zhasína sviecu, Evanjelium odsúdené... Teraz sa utiekam k temnu Jej eminencia Hyena... sa opäť rozodla Pohltiť jej... mizériu duše S Májom čas rozkvitnutých lišajníkov neprišiel Ponurá lúka plná opustených tiesní, zľahka sa jej zvnútra dotkli žeravé uhlíky, a vtedy pochopila, že ďalší spln už neuvidí. Vidím slnko v hmle a tme padajúce lúče na vädnúce kvety, Tvoje slzy smutne tečúce, Tvoj život sa celý zmenil na popol Asi jedného dňa pochopím... Ponorený v mori bezútešných spomienok, Vidiac iba tvoje zavreté oči Mysliac len na tvoju celoživotnú bolesť... Ty zatratil si ju, skôr než zomrela Nefertiti môjho srdca, Zabudnutá vo svätyni nárekov, A tak veľmi chcela žiť... "Život je prekrásny kvet, ale musíme mať odvahu odtrhnúť ho, keď stojí na pokraji strašlivej priepasti." Rosa barbarov na mojom snehovo bielom líci, Zaprisahávam ten evanjelický roj jej dizilúzie, Nemôžem vziať odvahu čeliť tvárou v tvár svojej bezvládnosti, Včela v nemilosti? Ty s...vený parazit! Diecéza s emblémom chryzantémy Od jej narodenia zarastal burinou jej svietnik, Temnota zbožnosti odsúdila ju do utrpenia Ako bezfarebné listy begónie... A toto babie leto bolo poslédné pre Antigonu mojich triviálnych mizérii, Ó, moja túžba utopická, spojiť jej črepiny Míňala poludník nádeje Našla pokoj duše až v urne utrápená. Rozbúrená ako hladina morská Žiadna ľúbeznosť pre jej úsmev z porcelánu... ...Plameň tvojej sviece bude horieť naveky, nikdy nebudeš zabudnutá, Zbohom, priateľ môj...