Dnes ráno som si už nepamätal, ako sa moje prsty dotýkali tvojho tela ako gitary Už som sa nepamätal, čo som cítil, keď som ti hladil vlasy Už sa nepamätám, či boli tvoje oči hnedé alebo čierne ako noc alebo ako deň, keď sme sa naposledy videli Pamätám si len, že pršalo, a že sme sa stretli na zastávke metra Aj keď sa veľmi snažím, ešte stále vidím tvoj pohľad v každom zrkadle v každom výťahu, ktorý ma každú noc vynášal do neba, do motelovej izby, kde sa sľubuje niečo tak prchavé, a tak večné Už sa nepamätám ani na tvoj smiech, ani na to, ako si sa ponáhľala dať mi bozk, ani na to, ktorý gombík na košeli som ti rozopínal ako prvý, ani akú rumbu si mi tancovala, keď si mi chcela ukradnúť spánok Vraví sa, že čas a zabudnutie sú ako dvojčatá, že ti prestane chýbať to, čo ti kedysi chýbalo Akú mám na tom vinu, keď už sa nepamätám? Aj keď sa veľmi snažím, ešte stále vidím tvoj pohľad v každom zrkadle v každom výťahu, ktorý ma každú noc vynášal do neba, do motelovej izby, kde sa sľubuje niečo tak prchavé, a tak večné Už sa nepamätám Už sa nepamätám