PATRÍCIA VITTEK-NEBO SLNKO ZHASLO MOŽNO NAVŽDY, TU POVOLÍ MOMENT KAŽDÝ, KRIŽOVATKA MŇA A TEBA, NESPOZNÁVAM SAMU SEBA SMRŤ VNÍMAŠ INAK, AKO JA Z DRUHEJ STRANY, KÝM JA SI TÍŠKO LÍŽEM RANY MYŠLIENKY SPÁLILI UŽ MOJU MYSEĽ, ZHORELA PÚŠŤ AJ POSLEDNÝ KVET, ZOSTALO PRÁZDNO, NČ NEMÁ ZMYSEL V HLAVE MÁM TMU NECÍTIM SVET PRŠÍ, A PADÁ NA MŇA NEBO PRŠÍ, PADÁ NA MŇA NEBO ZBLEDOL ŽIVOT V ŤAŽKEJ CHVÍLI, HLAVA V SMÚTKU SRDCE KVÍLI, SKÚŠAM CHÁPAŤ MŇA AJ TEBA, NO TY VŽDY VIDÍ Š IBA SEBA SMRŤ VNÍMAŠ INAK, AKO JA Z DRUHEJ STRANY, KÝM JA SI TÍŠKO LÍŽEM RANY MYŠLIENKY SPÁLILI UŽ MOJU MYSEĽ, ZHORELA PÚŠŤ AJ POSLEDNÝ KVET, ZOSTALO PRÁZDNO, NČ NEMÁ ZMYSEL V HLAVE MÁM TMU NECÍTIM SVET PRŠÍ, A PADÁ NA MŇA NEBO PRŠÍ, PADÁ NA MŇA NEBO MINÚTY PLYNÚ, NOŽOM PRERÝVAJÚ DUŠU ZOSTALI MI OČI PLNÉ SOLI CHCEM LEN UTIECŤ, LIETAŤ, AKO KEĎ DIVÉ KONE KLUŠÚ TVOJ ODCHOD BOLÍ, BOLÍ MYŠLIENKY SPÁLILI UŽ MOJU MYSEĽ, ZHORELA PÚŠŤ AJ POSLEDNÝ KVET, ZOSTALO PRÁZDNO, NČ NEMÁ ZMYSEL V HLAVE MÁM TMU NECÍTIM SVET PRŠÍ, A PADÁ NA MŇA NEBO PRŠÍ, PADÁ NA MŇA NEBO, PADÁ NA MŇA NEBO.