Tvoje telo do tmy svieti, svieti ako mesiac v splne, ako uhlík cigarety, keď sa izbou blížiš ku mne. Tvoje telo hlasno dýcha, dýcha ako organ v chráme, rozochvieva sa do ticha, na doby ho rytmom láme. Raz z toho tela bude prach, raz z toho tela bude prach a aj z tohto bytu dnes ale ešte nemaj strach, dnes ale ešte nemaj strach, zatiaľ ešte si tu. Tvoje telo tancuje tu, tancuje tu ako víla, vtláča do tmy odkaz svetu, že tu bolo, že si žila. Raz z toho tela bude prach, raz z toho tela bude prach a aj z tohto bytu, pán je tvoj pôrodník aj vrah ty ale, prosím, nemaj strach zatiaľ ešte si tu... ...zatiaľ ešte si tu... ...zatiaľ ešte si tu...