^DmiČože je^C človek, že n^Gaň pamätáš^Gmi, keď on ^Fsám Pane môj Tvojou ^A4láskou pohŕd^Aa ^DmiSvoju lásku mi dáš, no ja ju ^Chádžem za seb^Ga, S láskou z ^Gmikríža na mňa ^Fhľadíš Ja ju ^A4chcem, no bez ^ATeba Si môj Otec ja Tvoj syn, čo len sluhu z Teba chce Vieš čo kedy ako rozdať, láska Ti pomôže Vhodiť mincu modlitbou, vlastne len rozkazom To čo chceme musí byť Tvoja vôľa je bokom R: Ty si ^DTen čo svojou ^F#miláskou premoh^Gol hriešny ^Asvet Daj nám ^Dsilu, múdrosť ^F#miTeba, nech z nej ^Gvzklíči Tento ^Akvet ^HmiKvet ^Dlásky ^Gpre ^DTeba, pre ľu^Hmidí, ^EmiKvet, ^F#miktorý nás láske ^Anaučí Čože je človek, že naň pamätáš, keď on sám Pane môj Že sa ma ujímaš Zrnko prachu v púšti som, no Ty ma voláš po mene Odpustenie za môj pád Ponúkaš mi k zámene