1. Tu sp^Díš, v dobrom v^Emiánku, p^Gokojn^Aý, a nevid^Díš už, koľko no^Gcí, k^Hmioľko dn^Aí, môj ž^Diaľ je rúcho d^Golín snehov^Aé, chcel si mať ž^Givot, m^Aáš túžby zmaren^Dé.^A7 2. Len spi, ja poľných kvetov natrhám, pád zlý, a osud chcel, že si bol tam, odkiaľ sa teraz tvoj hlas ozýva, v spomienkach hučí viac než tá lavína. 3. Horám, čo život sňali z teba tam, sama svoj snubný prsteň ukladám, mraky, tie čierne, smútkom zdobené, sú podobné novej láske v saténe. 4. Padla ti šťastná hviezda z oblohy, zahľadel si sa, nepozeral pod nohy, pád, a ťažký sneh ťa uložil na spánok večný, na dno síl. 5. Slová, čo nestačil si zanechať, bodku za slovom "život" píše osud - kat, spomínam v tichu, chvíľach nedeľných na ľudí dobrých s osudom zlých.