^GPod stromom leži fotka bez mena, z pohľadu ^Emicitim, že veľa znamená, niekto jej ^Cpohľad stratil, ^Dmožno je na vine^G, ostala ^Emiskrčená, v ^Cdrevenej ^Dsutine.^G Zdvíham ju zvedavý, nesiem ju bez cieľa, kde si len zaletí, pohľad svoj posiela, komu sa zachcela, možno je bez viny, ostane neverná, nebudem jediný? Letí si k dedine a padá do trávy, koho len pohľadom, vábivým otrávi, po lúke prechádza mladý Ján z dediny, nachádza lúbenie, no ostáva nevinný. Po rokoch oželie, vypadá do sena, končí sa ľúbenie, niet lásky bez mena, bez slov ju zdvíham, odnášam z dediny, možno som iba ja, ten pravý, jediný. Začínam byť slabý, padá mi do vody, stráca sa v hlbinách, strácam jej pohľady, prečo to spravila, veď bola bez viny, zabudli ostatní, spomínam jediný.