^EmiTen chlapec, čo ^Amidávno nevie ^Emio mne, na dni krásne ^E7sa už nepý^Amita, márne v listoch lásku jeho ^Emihľadám, ^F#7listy moje vôbec nečí^H7ta. R: Spomienky ^Emimárnivé na leto ^Amižiarivé, vodopád ^D7slov, čo majú vábny ^Gspád. Môj priateľ ^Amitúlavý nejde mi ^Emivon z hlavy, hoc vravia ^H7stále, že ma nemá ^Emirád. La-la-la-lá-la-la, la-la-la-^Amilá-la-la, la-la-la-^H7lá, la-la-la-la-la-^Emilá. Možno iba váha, nechce písať, to sa stáva chlapcom túlavým, Láska jeho dáva nádej času, ten čas často býva váhavý. R: Spomienky márnivé... ... la-la-la-lá, la-la-la-la-la-lá. Viem, koľko sĺz skrýva moja pieseň, také sú už skryté nádeje, mám však v sebe lásku plnú modrín, zajtra sa mi ráno vysmeje. R: Spomienky márnivé... ... la-la-la-lá, la-la-la-la-la-lá. Ten chlapec, čo dávno nevie o mne, na dni krásne sa už nepýta, márne v listoch lásku teraz hľadám, máte pravdu, tie už nečíta. R: Spomienky márnivé na leto žiarivé, vodopád snov, čo majú vábny spád. Môj priateľ túlavý život ma nebaví dohára nádej, už ma nemá rád. ^EmiLa-la-la-lá-la-la, la-la-la-^Amilá-la-lá, la-la-la-^D7lá, la-la-la-la-la-^Glá, la-la-la-^Amilá, la-lá, la-la-la, ^Emilá-la-lá, la-la-^H7lá, la-la-la-la-la-^Emilá. ^GAmiEmi