^DmiKažde ráno otvárala ^Csrdcia svojou kr^Gásou ^DmiPre každeho z ulice ^Cbola krásnou spá^Gsou ked prechádzala ulicou ráno a či v noci ľúbili ju šoféri ľúbili ju chodci kazdé ráno 20 krokov do trafiky domov každé rano míňala tých 10 malych stromov ^Bktoré som ^Cvysadil ^Amilen pre ňu a ^Dmipre ňu všetky patria iba jej od koruny ku kmeňu ale čo sa nestalo, odišla si z mesta na dedine vraj bude z nej dedinská nevesta ^Bnečaruje ^Clen preklina ^Amilen na stromy si [Dmi}spomína prečo si odišla z našich domov z našich sŕdc teraz sa mi chce na teba kričať a to z plných pľúc ešte nechoď neodchádzaj otváraj nám srdcia ďalej na dedine bude škoda tvojho srdca rúčky malej