Slavik
Mám od leta ukrytých
na dne duše tých pár slov,
smiech je z mora slaný dych
a žltý mesiac nad riekou.
Viem, akú má láska chuť,
každý to raz spozná sám,
skús spomienkou odomknúť
to leto, ktoré patrí nám.
Keď nežná balalajka tíško zavzlyká
a biela noc očiam nedá spať,
jedným prostým kúzlom básnika
na chvíľu vráť mi to leto, vráť.
Vráť mi tých modrých týždňov pár,
keď vonia vzduch a samovar
a v blízkej reči ľudský hlas
sa náhle ozval kdesi v nás.
Nebo i biely ruský les
a pieseň, ktorá z prachu ciest,
šumela ako vodopád,
to všetko hoci na chvíľu mi vráť,
na chvíľu vráť.
Mám od leta schovaný
na dne duše vzácny svet,
ber to víno do dlaní,
ak uhasiť chceš vo mne smäd.
Viem, akú má láska chuť,
každý to raz spozná sám,
skús spomienkou odomknúť
to leto, ktoré patrí nám.
Keď nežná balalajka tíško zavzlyká
a biela noc očiam nedá spať,
jedným prostým kúzlom básnika
na chvíľu vráť mi to leto, vráť.
Vráť mi tých modrých týždňov pár,
keď vonia vzduch a samovar
a v blízkej reči ľudský hlas
sa náhle ozval kdesi v nás.
Nebo i biely ruský les
a pieseň, ktorá z prachu ciest,
šumela ako vodopád,
to všetko hoci na chvíľu mi vráť,
na chvíľu vráť.
La la la la la ....
Vráť mi tých modrých týždňov pár,
keď vonia vzduch a samovar
a v blízkej reči ľudský hlas
sa náhle ozval kdesi v nás.
Nebo i biely ruský les
a pieseň, ktorá z prachu ciest,
šumela ako vodopád,
to všetko hoci na chvíľu mi vráť,
na chvíľu vráť, na chvíľu vráť, vráť.
🏆 Pozri si TOP 100 najhranejších piesní
→
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵