ulica zda sa celkom prazdna, zivot sa kamsi podel a s vyskou stromov sa vietor mazna, hluku sa zmocnil zlodej do tejto sceny sa zrazu nori postava zda sa sama dievca co hori no za nou snori povedzme prava dama dam-de-ra neme ma usta, skleny pohlad, zmatok ma asi v mysli presviedca vlastny rozum stokrat az kym sa neujisti cierna je biela, ved nechce vela len oklamat slovom krehkym na odchode (v chrame) sa mozno stane damou so srdcom detskym dam-de-ra so zvlastnou silou dalej kraca, otvara vsetky zamky ci hreje slnko ci dazd ju zmaca, vanok jej hladi spanky mozaiku tuzob vsetkym sklada, vklada do vlastnej duse dama je dievca, dievca dama, navdory tejto skuske dam-de-ra