Ja tulák vidím tieň týchto veľkých, zlých krajín, v prachu mojich ciest život mi uletí. Och nie. Keď srdce divé smeje sa týmto dňom sivým, zasnený zaspievam o vietor opretý. Hádam dno ľudí zo svojich skál, kde som rád sám. drví vás však slabosť, aj tak dávam lásku len vám. Tak rád, skutočne rád, chcem byť tu s každým len šťastný, lebo svit neveští, už ďalší drsný pád. Hádať vtom ľudí zo svojich skál, kde som rád sám. drví vás však slabosť, aj tak dávam lásku len vám. Ach, tá faloš ľudská, zničila môj míľnik jasný, bodne mi do srdca, och nie. O nič sa nestarám, och nie, o nič sa nestarám. Ó ó ó ....