^DMám to rád, keď sa ma ^Emimilá opýtaš, ^Daký bol ten dlhý ^F#mitýždeň bez Teba, poviem ^Hmi7fajn, veď stále Ťa ^C#mimám, Ty pusu mi dáš, včera ^Dmaj7bola búrka, na ^Fmaj7chvíľku som sa ^Emaj7bál. R: Že ^Amivoda vezme cesty, ^Dmi6nepôjde žiadny vlak, že ^Aminedoplávaš ku mne, ^Dmi6či nenecháš to tak, ak ^Fmineistota spáli túžbu ^D#maj7vznášať sa aj v daždi, že ^Bmi7nepovieš si nech si prší ^E4pre mňa za mňa ^Enavždy. A ty ^Hmi7mokrá ako ^C#mi7myš ^Dmaj7vo dverách^Fmaj7 u mňa ^Emaj7stojíš. A mám to rád, keď mi kámo hovoríš: Tie Tvoje smutné reči môžem zvysoka ...brať. To niekde na dne duše pár daždivých dní vinu má, že voda bola vysoká až strach. R: A zobrala aj cesty a nešiel žiadny vlak, prebrodil si sa ku mne a nenechal ma tak. Do očí Ti hľadím, viem už predsa sa to dá, lietať voľný ako vánok, keď je voda hlboká. A tak aj keď mokrý ako myš, viem že aj za rok u mňa zazvoníš.