V malých kinách držíme sa za ruky,
sklamaní sme, keď sa svetlo zažne,
naše mamy žiadajú si záruky,
že to s láskou nemyslíme vážne.
Tykáme si s ďalekými hviezdami,
vzdelaní sme, nič nás neprekvapí,
dievčatá sa zľahka menia na dámy,
z chalanov sa náhle stanú chlapi.
My už dávno vieme všetko o svete,
počujeme trávu rásť,
len vy ešte stále, stále neviete,
že máme svojich sedemnásť.
V živote sme dávno celkom po uši,
chceme si v ňom miesto nájsť,
len z vás ešte stále nikto netuší,
že máme svojich sedemnásť.
Dlhé sukne, staré džínsy nosíme,
k rodičom sme občas trochu drzí,
keď sa ale potom na to vyspíme,
čestné slovo, občas nás to mrzí.
Všelijaké cesty ležia pred nami,
treba kráčať, nedbať na útrapy,
dievčatá sa zľahka menia na dámy,
z chalanov sa náhle stanú chlapi.
My už dávno vieme všetko o svete,
počujeme trávu rásť,
len vy ešte stále, stále neviete,
že máme svojich sedemnásť.
V živote sme dávno celkom po uši,
chceme si v ňom miesto nájsť,
len z vás ešte stále nikto netuší,
že máme svojich sedemnásť.
|
Miro Žbirka:
Miro Žbirka:
Adam Mišík:
Miro Žbirka:
