Túlavý vlak
nocou si píska,
láska je zrak,
márnivá iskra.
Nechaj ma ísť
kam dovidím,
veď z rumovísk
stúpa už dym.
A na perách
páli ma veta,
páli ma strach
tohoto leta.
Zhasni ten žiaľ,
ktorý ma desí,
daruj mi tvár,
stratenú v stepi.
La la lá la ....
Nechaj ma ísť
na koniec sveta,
pošlem ti list,
spomienku leta.
Daruj mi tvár
a kúsok žiaľ
a kúpeľ, ach
na perách.
|
