Žltý piesok v dlani osievam,
o žiarlivosti vám zaspievam,
čo rastie v nás a ja nazývam ju žltá rieka.
Počítať chvíle ťa prinúti,
premieňa na večnosť minúty,
dni vlečú sa a pomaly plynú ti, tá žltá rieka.
Žltá rieka, žltá rieka, z tvárí nám úsmev odnáša,
žltá rieka, žltá rieka, no s láskou žltá sa neznáša,
žltá rieka pod nohami zem ti podmelie,
na jej brehu zas len samý žltý podbeľ je,
tá žltá rieka.
Žltá vie byť veľmi silný jed,
každý ju v sebe musí plieť,
veď žltá nám kriví tvár aj svet, tá žltá rieka.
Stokrát lásku by si prosíkal,
žltá ti vždy len nosí kal
a to nemá v moci ani sám kráľ, čo žltá rieka.
Žltá rieka, žltá rieka, z tvárí nám úsmev odnáša,
žltá rieka, žltá rieka, no s láskou žltá sa neznáša,
žltá rieka pod nohami zem ti podmelie,
na jej brehu zas len samý žltý podbeľ je,
tá žltá rieka.
Žltá rieka, žltá rieka, z tvárí nám úsmev odnáša,
žltá rieka, žltá rieka, no s láskou žltá sa neznáša.
Žltá rieka, žltá rieka, z tvárí nám úsmev odnáša,
žltá rieka, žltá rieka, no s láskou žltá sa neznáša,
žltá rieka pod nohami zem ti podmelie,
na jej brehu zas len samý žltý podbeľ je,
tá žltá rieka, žltá rieka, žltá rieka.
|
Iveta Bartošová:
Eva Máziková:
Eva Máziková:
Karol Duchoň:
