Lenka Filipová sa narodila 14. februára 1954 v Prahe.[wiki] Otec Adolf Filip bol pražský divadelný herec a operný spevák, matka učila hudobnú výchovu.[deník] Ku gitare sa dostala v deviatich rokoch a prvým učiteľom jej bol doma brat Vláďa; nasledovala ľudová škola umenia u profesora Eduarda Šidlu a štúdium na pražskom konzervatóriu, ktoré absolvovala u profesora Milana Zelenku.[oficiálna] Priťahovala ju aj poézia — básne Vítězslava Nezvala zhudobňovala s pomocou gitarového virtuóza a kamaráta Štěpána Raka. Ako šestnásťročná vycestovala s brnenským súborom ľudových nástrojov na turné po USA a Kanade a ešte počas štúdia vystupovala v štúdiu Viola, v rozhlase, v televízii a v divadle Semafor, kde dostala ponuku hosťovať v koncertných programoch Karla Gotta.[oficiálna]
V štúdiu klasickej gitary pokračovala na Medzinárodnej hudobnej akadémii v Paríži pod vedením uruguajského profesora Oscara Caceresa. Na odporúčanie Hany Hegerovej získala v Paríži kontakty aj v tamojšej Olympii a zmluvu s vydavateľstvom CBS.[oficiálna] Prelomovým sa preň stalo stretnutie s francúzskym pesničkárom Francisom Cabrelom: ako neskôr spomínala, u spoločného producenta počula nezmiešané demo z jeho druhého albumu a požiadala ho, či by jej jednu skladbu neprenechal. Tak vznikla Zamilovaná — česká verzia piesne Je l´aime à mourir, ktorú otextoval Zdeněk Rytíř a ktorú nahrala 13. novembra 1980.[oficiálna][musicserver] V roku 1981 vyšla na rovnomennom debutovom albume, ktorý získal zlaté ocenenie; s Cabrelom neskôr absolvovala dve spoločné koncertné turné.
Po návrate z Francúzska prijala ponuku vystupovať v programe Hany Zagorovej s Orchestrom Karla Vágnera. Ešte ako študentku konzervatória ju Karel Zich pozval hosťovať na koncerty skupiny Spirituál kvintet a po skončení hosťovania u Zagorovej vystupovala so Zichovou skupinou Flop.[oficiálna] Zo spolupráce so Zichom vzišiel duet Mosty; český text napísal Michal Bukovič a predlohou bola skladba Lost In Love austrálskej skupiny Air Supply.[rozhlas] Potom si založila vlastnú kapelu Domino a v osemdesiatych rokoch vydala albumy Quo vadis (exportná anglicko-francúzska verzia), Lenka, Řeka života a Částečné zatmění srdce. Väčšinu textov jej vtedy písal Zdeněk Rytíř; z tohto obdobia pochádzajú aj Prý se tomu říká láska a Za všechno může čas.[oficiálna]
Podľa svojej oficiálnej biografie dostala Filipová v roku 1988 ponuku reprezentovať Švajčiarsko na Eurovízii s piesňou Ne partez pas sans moi; krátko pred odletom jej účinkovanie nepovolili.[oficiálna] Skladbu, ktorú zložil Atilla Şereftuğ na text Nelly Martinetti, napokon vo švajčiarskom národnom kole 6. februára 1988 vyhrala vtedy ešte málo známa Céline Dion — a s ňou získala aj víťazstvo v samotnej súťaži.[en-wiki] Príbeh mal dohru v roku 2008: keď Dion koncertovala v pražskej O2 aréne, vybrala si Filipovú spomedzi viacerých interpretov za predskokanku a speváčka jej v zákulisí konečne vysvetlila, čo sa vtedy stalo.[oficiálna]
Popri pesničkárskej dráhe nikdy neopustila klasickú gitaru. V roku 1990 vydala prvý klasický album Concertino, venovaný gitarovým autorom rôznych storočí — od Vivaldiho, Bacha a Dowlanda cez klasika španielskej gitary Tárregu až po súčasného skladateľa Milana Tesařa; projekt sa neskôr dočkal dvoch pokračovaní.[oficiálna] V deväťdesiatych rokoch sa pravidelne umiestňovala v prvej desiatke ankety Český slavík a za album Svět se zbláznil dostala cenu Akadémie populárnej hudby. Poslednú štúdiovú platňu na dlhý čas, Tisíc způsobů, jak zabít lásku, vydala v roku 2003 a potom sa venovala najmä koncertovaniu; niekoľko rokov ju v kapele sprevádzala na klavíri dcéra Lenny.[oficiálna] Po zoznámení s britským virtuózom hry na keltskú harfu Seanom Barrym zaradila do repertoáru keltské balady a v roku 2018 s ním nahrala album Oppidum, na ktorom spieva v piatich jazykoch.[wiki]
Koncom októbra 2025 skončila v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe a podstúpila akútnu operáciu mozgu.[prima] Priebeh neskôr opísala sama: náhle jej praskla cievna výduť v hlave, v bezvedomí spadla zo schodov a utrpela vážne zranenia vrátane poranenia mozgu.[oficiálna] Zrušila všetky nasledujúce koncerty a niekoľko mesiacov sa venovala liečbe a rehabilitácii. Na odovzdávaní Cien Anděl 11. apríla 2026 ju uviedli do Siene slávy; osobne sa nezúčastnila pre doznievajúce zdravotné komplikácie a rozhodnutie akadémie oznámila jej dcéra Lenny.[čtk] V apríli 2026 ohlásila návrat na pódiá a po piatich rokoch vydala nový singel, ktorý jej web v diskografii uvádza pod názvom Norský dřevo — text napísala Gabriela Osvaldová, hudbu zložil Ondřej Soukup a produkciu mal na starosti Marcus Tran.[diskografia] Na jeseň 2026 má v pláne slovenské koncerty v Trnave a Palárikove.[oficiálna]
