Mám korytnačí údel,
na chrbte som sám,
nahý, lebo stratil som aj ostych,
nahltaný oblátok,
spitý červeným,
vyzvracaný po tých rokoch postnych.
Na chrbte tu ležím,
slnko páli ma,
príboj sa mi s nožičkami hrá,
osud som dal na súd,
ešte predvčerom,
raj a peklo dotklo sa mi rán.
Súď ma
súď,
ako voda súdi oheň,
oheň chlieb,
chlieb kameň,
alebo to aj vymeň..
strela - cieľ,
ber ma, ber,
alebo ma prosto len vymeň.
Som blízko tvojich prianí
blízko tvojich slov,
v strede preklínaní,
blízko snov
zostať so mnou možeš,
možeš so mnou ísť,
možeš so mnou mlčať,
a tým hovoriť,
som trochu tvoja pieseň,
trochu tvoja vec,
som zima, moja jeseň,
som tá nakoniec
Súď ma
súď,
ako voda súdi oheň,
oheň chlieb,
chlieb kameň,
alebo to aj vymeň..
strela - cieľ,
ber ma, ber,
alebo ma prosto len vymeň.
|
Marián Geišberg:
