Už od mala, keď sa moja ruka sama hýbala druhým ľuďom pravice bez okolkov stískala a zdravila, kamarátske gesto tým najavo dala a viem že pred nikým sa neostýchala a tak s ňou kráčam životom už 23 zím koľko sa ich dožijem, to zatiaľ nevidím ale viem, že za ten čas som stisol veľa veľa rúk ktoré mi spôsobili veľa šťastia no aj veľa múk a ja si stále vážim tých čo pomáhali mi, čo s radosťou tiež dlane podávali mi a vždy pozdravili mi, nikdy sa nehanbili vždy sa pozastavili a úsmevom povzbudili no boli aj takí, čo na mňa zvykli radi srať ostrým pohľadom sa do mňa zavŕtať a zazerať za chrbtom nadávať ruky si radšej polámať ako mali by si ich so mnou v mieri podávať ale takto to už dneska chodí, mne to nevadí, viem že ešte stretnem kopec odlišných ľudí a v nich si nájdem stále mnohých nových priateľov ktorých časom možno stratím, možno aj ja sa obrátim lebo sa mi zmenia v osude na nepriateľov no a s tým ja nič nespravím, už to nenapravím iba sa postavím a ruky svoje oprášim, a poviem díky všetkým tým, ktorých si navždy vážim REF: Tak jak ty, tak ja, si vážim seba aj teba keď vidím, že tá osoba ťa nezapredá že jeho tvár nie je bledá, keď nám ruku podať treba ale váži si to gesto ako každodenný chleba Tak jak ty, tak aj ja si vážim seba aj teba, no nepobežím za pakom, čo vidí iba seba a serie na teba bo toho mi netreba keď ide moja ruka oproti tebe vzpriamená to isté vyžadujem aj ja od teba priamy pohľad do očí a ne potom spoza chrbta na mňa dačo skočí bo bezočivý si, ja kamarátsky a ty taký pako si, no mám ľudí svojich čo oni držia sa ma a čo držím sa aj ja ich bo niesom žiaden z tých čo hrám sa na krutých, mrzutých, tak jak ty tak ja, sa správam iba podľa teba, nie žeby som bol svätý ale ľudia sú čo sú so mnou spätý áno aj takí sú, s niektorými vychádzam a s niektorými nie, ale čo ja ostávam tam, kde ruky idú k sebe priamo a ne falošne ako situácie tie došlé proste osoby z mojej strany zošlé, návratovo nemožné, no moja ruka patrí iba vám, čo pocta ide z oboch strán chráň sa chráň, keď nechceš vidieť plačúci saň tak neskackaj medzi nami ako zronená laň ale vstaň rovný postoj a rukou nerob rozbroj len v kľude zachovaj si svoj postoj len vtedy nebudem ťa brať ako loj ale budem vážiť si ťa, Marky a Kosthy oslovuje ťa, váž si seba aj mňa, bo život v kľude prežiť treba...