To miesto kde ja žijem si skutočne vážim a ako oko v hlave prísne si ho strážim ale niekedy si okolnosti do podrobna zvážim a zrazu sa vo svojom smútku veľmi rýchlo pražím keď nevidím nič, cítim sa prázdno moje ego padá stále hlbšie tam dole na dno a tam veľké hovno vidno, cítim sa nehybno na duši ťažký pocit vyzerajúci bridno ale v hlave silná túžba, ísť ďaleko kašľať na to čo je vôkol a vypadnúť stadeto nechať všetko tak aj keď je niečo perfekto no ten posratý stres ma ženie odiaľto mám chuť sadnúť si na prvý vlak lebo z tých problémov ma tu asi trafí doraz šľak že vraj všetko bude v pohode, ale ja už neviem jak nemôžem už ďalej žiť, len tak hocijak je tu príliš veľký tlak a ja chcem utekať von utekať preč, kde viac nepocítim zhon aký vládne tu a teraz, necítim to neraz hoci vravia, že aj hlavou proti múru niečo preraz ale ja už prerážam nie po prvýkrát všetky situácie riešim niekedy aj na stokrát a výsledok je taký že ho nikdy nemám rád lebo som sám a tu mi nepomôže žiaden kamarát Sme ľudia slobodní, ale večne spútaní hoci na svoj osud, sme vážne nasraní ale nič to nezmení na tom našom pozaní že sme voči tomu úplne bezbranní Žijeme na miestach, z ktorých niet úniku a to preto, že sme tu už ako zo zvyku tak dávam o tom tuna teraz moju lyriku o tom ako keď som bol malý a hral sa na chodníku pod balkónom, pred panelovým blokom nemyslel som na to, čo bude so mnou potom čo bude so životom, čo zlé a dobre mi prinesie a akú daň si za všetko zo všetkého odnesie teraz keď zo svojho detstva mám iba fotku na bolesť od života občas použijem vodku síce stále si dbám o svoju pieskovú kôpku ale teraz vidím život ako otvorenú hrobku každú chvíľu čakám kto mi ju asi zatvorí kedy sa už za mnou zavrú tie posraté závory a hoci chcem žiť lebo život ide ďalej niekedy cítim kosu od smrtky zubatej stále chcem vypadnúť preč do úplne inej zeme a viem že aj vy, viem, že to všetci chceme no aká je šanca, že svoj osud zmeníme? tak to asi zistíme, keď to možno spravíme ale dovtedy, je nám súdené stále žiť na miestach, ktoré síce všetci môžme si vážiť ale nemôžme ich mať podľa našich predstáv lebo nemôžme životu zabrániť, aby plynúť prestal