Kráčame si ruka v ruke snivou cestou,
pod nohami stráca sa nám zem,
stratili sa ulice a celé mesto,
zostal iba chodník smerom sem.
Prekročíme potichúčky bránu dúhy,
pňom porátaš letokruhy,
ponáhľaj sa, čo ak skúsi
niekto druhý, naše tiché miesto nájsť.
Až bude pokosená tráva,
málokto takej odoláva,
viem, čo sa v tráve mnohým stáva hmm,
poď, radšej nechajme ju rásť.
Až bude pokosená tráva,
málokto takej odoláva,
viem, vôňu lásky tráva máva, hmm,
poď, nechajme ju teda rásť,
tú trávu rásť, pre lásku rásť.
Kamže spolu kráčame, sa kdekto pýta,
ja si vtedy vymyslím, čo chcem,
v tejto veci som tak trochu zanovitá,
kto má vedieť, že chodíme sem.
Nie je to kraj sveta, kam nás nesú nohy,
však pre nás tam kvitnú hlohy
a že máme pre prírodu zvláštne vlohy,
ľahko je to miesto nájsť.
Až bude pokosená tráva,
málokto takej odoláva,
viem, čo sa v tráve mnohým stáva hmm,.
poď, radšej nechajme ju rásť.
Až bude pokosená tráva,
málokto takej odoláva,
viem, vôňu lásky tráva máva, hmm,.
poď, nechajme ju teda rásť,
tú trávu rásť, pre lásku rásť.
💬 Komentáre
Pridať komentár
Pozrieť v obchode →
Pozrieť v obchode →
Pozrieť v obchode →
https://www.topky.sk/cl/1001053/2407691/Hronec---81--spevacke-zakernu-chorobu-neveril--Rakovina--Hlupost--A-potom-zomrela---
http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1823
http://www.sme.sk/c/3666736/O-tych-ktori-odisli-skor.html
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵