SuperMusic.sk
Od rána do noci ma nikto nevídal Nerozoznával som čo sa deje Ledva pri živote som tak tak prežíval Jedným slovom ... bez nádeje Nebudeš už počuť zvuk (do kúta sa stočil) Z mojich mĺkvych úst (ale svetielko nádeje dakto zočil) Bol som príliš dlho (s nekonečným prúdom hlúpych rečí) Na brehu druhom...(tomu miestu len zlorečí) Moju kožu ľadový chlad ovládol (v mori rôznych predstáv) Ľudský dotyk by to nezvládol (sebazničujúce zviera bez hraníc) Toto krvácajúce srdce (čaká kedy sa vlna prevalí) Z posledných síl tlčie Prísahu tichu som zamrmlal A teraz nepočujem ani keď nahlas premýšľam Umlčovaný svetlom obraciam sa k noci S prázdnym úsmevom jej temnotu nosím Driapem sa späť a žiť znovu mám chuť Nervy mám napnuté ako luk Život si beriem do vlastných rúk Teraz sa na neho pozrite líca bledé má Ale už sa preberá Začína už pokašliavať Je to tak dávno odkedy nerozpráva Z úst mu môžem slová dávať A s týmito slovami konečne vidím Jasne cez mraky ktoré ma skryli Chvíľku počkaj potom vyslov moje meno celé Teraz sa navzájom opäť počujeme Vyčkávam tu stále (na pokraji balancuje) Na deň ten (v prudkého hnevu zajatí) Až všetky tie mraky tmavé (do kotla uvrhnuté budú) Budú odviate (...to miesto je prekliatím) Teraz som tu s tebou (telo má rozkmásané a zranené) Možem vyriecť tvoje meno (ale ešte blikoce svetielko nádeje) Teraz môžeme počuť smelo (čaká kedy sa rozhoria plamene) Jeden druhého

💬 Komentáre

Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.