beriem vas vsetkym dolu so mnou
k mojej chrbtici je lepiacou paskou prilepene potrubie s trhavinou
nic nezmeni moj nazor
nebudem pocuvat posledne slova nikoho
nezostava ti nic povedat
coskoro budes aj tak mrtvy
nikto tu z nas neprezije
uz som teraz naozaj stratil rozum a je mi to jedno
tak zavri svoje oci
a pobozkaj sa, dovidenia
a rozmyslaj nad tym, co si prezil a aky to malo zmysel.
pre mna to neznamena nic
stracam vsetko svoje stastie
stastie, co si/ste na mna pripevnil/i
samota ma stale „utesuje“
moj hnev, prebyva vo mne vo vnutri
beriem ho vsetok von na teba/vas
a na vsetky hovienka, cez ktore si/ste ma previedol/previedli
nikto tu z nas neprezije
uz som teraz naozaj stratil rozum a je mi to jedno
tak zavri svoje oci
a pobozkaj sa, dovidenia
a rozmyslaj nad tym, co si prezil a aky to malo zmysel.
pre mna to neznamena nic
premyslas vobec späť na ine obdobie
prenasa ta to tak nizko, ze si si myslel, ze stratis rozum?
chces vobec viest velku cestu destrukcie
a skosit kazdu sprostost, ktorej budes celit?
stavias vobec vsetky tie male veci v svojej hlave?
spravit problem, ktory sa pripocita k nicomu
pre mna to neznamena nic
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.